Izba ako z rozprávky

Nie tak dávno sme zdedili po babičke domček na vidieku. Pustili sme sa do nutného prerábania.
Najviac sa tešili moje dve deti. Syn a dcéra. Syn je prvák a dcéra chodí ešte iba do škôlky. Učarovala im záhrada a voľnosť pohybu po nej. Deti celkovo nemajú radi obmedzovania. S domčekom prirodzene prišla možnosť aj pre domácich miláčikov- psíčka a mačičku. To čo som im doposiaľ v meste v bytovke nedovolila, sa stalo skutočnosťou. Aj toto umocnilo kladný vzťah detí k vidieku.

Pri kreslení úprav domu sa nám prirodzene stále pozerali do návrhov. Čo to je ? Čo to bude, keď to bude ?
V čase počítačov nie je problémom urobiť vizualizáciu a tak sa deti so záujmom pozerali na výtvory a ako z guľometu dávali jeden nápad za druhým, jedno želanie za druhým Detský svet je menej zaťažený obvyklosťami a tak sa zrodili celkom zaujímavé zákutia v dome pre autá, pre náradie a iné detské hračky-

Zlatým klincom programu bolo zariaďovanie izieb. Deti zaťažené súčasnými rozprávkami a reklamami perlili jeden nápad za druhým. Nerealizovateľné prirodzene väčšinou. Syn chcel čarodejnú izbu v tvare transformera, ktorá by sa dala skladať a premieňať raz na bojovníka, inokedy na auto. Dcéra chcela hlavne čarovnú paličku, aby si každý deň mohla vymyslieť inú izbičku.

Kompromis sa našiel. Pre syna sme urobili izbičku, v ktorej trónila posteľ. Nie veru hocijaká ! V tvare autá. Stena bola tiež oblepená tapetou s množstvom pretekárskych aut.
V jednom obchode mali aj police a skrine s motívom autíčka. Dokonca na písacom stole bol volant a pod ním pedále.

Dcére sme zariadili izbu v štýle Barbie. Rúžovým nábytkom, rúžovou posteľou a množstvo bábik stačilo poukladať na rúžové police. Domček pre bábiky tvoril tretinu izby. Či to bolo len radosti !

Je mi úplne jasné, že keď deti podrastú- bude musieť prísť zmena. Ale za tú radosť nám to stálo.